čeština

McKenzie (označovaná také jako MDT- mechanická diagnostika a terapie), je diagnosticko-terapeutická metoda založena Robinem McKenzie z Nového Zélandu 36 užívaná k terapii vertebrogenních algických poruch. Vychází z teorie, že příčina bolestí páteře má mechanickou podstatu. Je založena na aktivní účasti pacienta (autoterapii). Cílem terapie je naučit pacienta samostatnosti při odstraňování bolestivých obtíží a naučit ho preventivní opatření, kterými může předejít dalším bolestem. K vyšetření využívá speciální protokol, pomocí kterého je pak fyzioterapeut schopen zařadit pacienta do diagnostické podskupiny a stanovit tak vhodnou následnou terapii. Mezi diagnostické podskupiny řadí derangement syndrom, dysfunkční a posturální syndrom. Výhřez meziobratlové ploténky řadíme do podskupiny derangement syndrom neboli syndrom poruchový. Vzniká v případě anatomického poškození v páteřním kanále. Při pohybu jedním směrem dochází k periferizaci, kdežto při pohybu opačném k centralizaci. (Tinková, 2008) Fenomén centralizace je jev, při kterém dochází k přesunu bolesti z periferie do centra či k úplnému vymizení bolestí. Tento jev svědčí o správném cvičení a vhodnosti programu pro daného jedince. (McKenzie, 2005) Naopak fenomén periferizace je nežádoucí. Bolest se přesouvá z centra do periferie. V tomto případě je vhodné zvolit jinou terapii. (Kolář, 2009) Základem metody je sledování vzniku těchto fenoménů při opakovaném provádění určitých cviků. Hodnotí se také průběh pohybu a subjektivní pocity pacienta. (Kolář, 2009) Metoda je rozvržena do sedmi cviků. Čtyř extenčních a tří flekčních. Cviky se neprovádí přes bolest. Cílem cvičení je ovlivnění postavení kloubů páteře, korekce výhřezu a zmírnění bolesti. Ke konci cvičení se vždy provádí posturální korekce. Při akutních bolestech se využívá extenčních cviků, mezi které se řadí klasický leh na břiše s prodýcháváním (viz příloha 11, obrázek 1), poté leh na břiše s oporou o předloktí (viz příloha 11, obrázek 2) a naposledy leh na břiše ve vzporu na extendovaných HK s uvolněním a prověšením dolní části zad (viz příloha 11, obrázek 3). Pokud zdravotní stav nedovolí leh na břiše, lze využít alternativu ve stoje a provést extenzi páteře s využitím rukou, jako opory v bederní oblasti (viz příloha 11, obrázek 4). Po vymizení akutních bolestí se pomalu přistupuje k flekčním cvičením (viz příloha 11, obrázek 5), po kterých musí vždy následovat několik cviků extenčních. První flekční cvik se provádí vleže na zádech s přitahováním kolen k hrudníku, který se doporučuje cvičit po dobu jednoho týdne. Používá se proti ztuhlosti dolní části zad, která mohla vzniknout po nástupu bolesti. Pokud již pacient necítí během flekčního cviku vleže napětí či bolest 37 a je schopen přitáhnout kolena k hrudníku, přistupuje se k flekčnímu cviku vsedě, který se cvičí po dobu 2 týdnů. Posledním cvikem je flexe ve stoje, který není doporučován provádět po ránu z důvodu častých vzniků recidiv. Pokud dochází k vyzařování do jedné dolní končetiny, musí se při provádění cviků přizpůsobit poloha těla. Toho se docílí posunem boků pryč od bolestivé strany. Např. pokud dochází k vyzařování na pravé straně, posunou se boky mírně doleva. Tělo vytvoří tzv. ,,rohlík´´. V této pozici se provádí cviky dle předešlého popisu. (McKenzie, 2005)

slovenčina

McKenzie (označovaná tiež ako MDT- mechanická diagnostika a terapia), je diagnosticko-terapeutická metóda založená Robinom McKenzie z Nového Zélandu 36 používaná k terapii vertebrogénnych algických porúch. Vychádza z teórie, že príčina bolestí chrbtice má mechanickú podstatu. Je založená na aktívnej účasti pacienta (samoliečbu). Cieľom terapie je naučiť pacienta samostatnosti pri odstraňovaní bolestivých ťažkostí a naučiť ho preventívne opatrenia, ktorými môže predísť ďalším bolestiam. Na vyšetrenie využíva špeciálny protokol, pomocou ktorého je potom fyzioterapeut schopný zaradiť pacienta do diagnostickej podskupiny a stanoviť tak vhodnú následnú terapiu. Medzi diagnostické podskupiny radí derangement syndróm, dysfunkčné a posturálna syndróm. Hernia disku radíme do podskupiny derangement syndróm čiže syndróm poruchový. Vzniká v prípade anatomického poškodenia v chrbtovým kanále. Pri pohybe jedným smerom dochádza k periferizaci, kdežto pri pohybe opačnom k ​​centralizácii.(Tinková, 2008) Fenomén centralizácia je jav, pri ktorom dochádza k presunu bolesti z periférie do centra či k úplnému vymiznutiu bolestí. Tento jav svedčí o správnom cvičení a vhodnosti programu pre daného jedinca. (McKenzie, 2005) Naopak fenomén periferizace je nežiaduce. Bolesť sa presúva z centra do periférie. V tomto prípade je vhodné zvoliť inú terapiu. (Kolář, 2009) Základom metódy je sledovanie vzniku týchto fenoménov pri opakovanom vykonávaní určitých cvikov. Hodnotí sa tiež priebeh pohybu a subjektívne pocity pacienta. (Kolář, 2009) Metóda je rozvrhnutá do siedmich cvikov. Štyroch extenčné a troch flekčných. Cviky sa nevykonáva cez bolesť. Cieľom cvičenia je ovplyvnenie postavenie kĺbov chrbtice, korekcia hernie a zmiernenie bolesti. Ku koncu cvičenia sa vždy vykonáva posturálne korekcie.Pri akútnych bolestiach sa využíva extenčné cvikov, medzi ktoré sa radí klasický ľah na bruchu s predychávaním (pozri prílohu 11, obrázok 1), potom ľah na bruchu s oporou o predlaktie (pozri prílohu 11, obrázok 2) a naposledy ľah na bruchu vo vzpore na extendovaných HK s uvoľnením a prověšením dolnej časti chrbta (pozri prílohu 11, obrázok 3). Ak zdravotný stav nedovolí ľah na bruchu, možno využiť alternatívu v stoji a vykonať extenziu chrbtice s využitím rúk, ako opory v bedrovej oblasti (pozri prílohu 11, obrázok 4). Po vymiznutí akútnych bolestí sa pomaly pristupuje k flekčním cvičeniam (pozri prílohu 11, obrázok 5), po ktorých musí vždy nasledovať niekoľko cvikov extenčné. Prvý flekčný cvik sa vykonáva v ľahu na chrbte s priťahovaním kolien k hrudníku, ktorý sa odporúča cvičiť po dobu jedného týždňa. Používa sa proti stuhnutosti dolnej časti chrbta, ktorá mohla vzniknúť po nástupe bolesti.Ak pacient už necíti počas flekčního cviku ľahu napätie či bolesť 37 a je schopný pritiahnuť kolená k hrudníku, pristupuje sa k flekčnímu cviku posediačky, ktorý sa cvičí po dobu 2 týždňov. Posledným cvikom je flexia v stoji, ktorý nie je odporúčaný vykonávať po ranu z dôvodu častých vzniku recidív. Pokiaľ dochádza k vyžarovaniu do jednej dolnej končatiny, musia sa pri vykonávaní cvikov prispôsobiť poloha tela. Toho sa docieli posunom bokov preč od bolestivé strany. Napr. ak dochádza k vyžarovaniu na pravej strane, posunú sa boky mierne doľava. Telo vytvorí tzv. ,, rohlík''. V tejto pozícii sa vykonáva cviky podľa predošlého popisu. (McKenzie, 2005)

Zmluvné podmienky

Všetky preklady viet sa zaznamenávajú do databázy. Zaznamenané údaje sú verejne a anonymne zverejňované na webovej stránke. Preto vám pripomíname, že vaše osobné údaje a údaje by nemali byť súčasťou prekladov. Obsah vytvorený z používateľských prekladov môže zahŕňať slang, vulgárny výraz, sexualitu a podobne. Odporúčame, aby ste naše webové stránky nepoužívali v prípade nepohodlia, pretože vygenerované preklady nemusia byť vhodné pre ľudí všetkých vekových skupín a segmentov. Ak je obsah, ktorý naši používatelia pridali prekladom, tiež chránený autorskými právami alebo urážkami atď., Môžete nás kontaktovať na e-mailovej adrese:→„Kontakt“.


Pravidlá ochrany súkromia

Dodávatelia tretej strany vrátane Googlu používajú súbory cookie na zobrazovanie reklám na základe predchádzajúcich návštev používateľa na vašom webe alebo na iných weboch. Používanie súborov cookie pre reklamy Googlu a jeho partnerom umožňuje zobrazovať reklamy pre používateľov na základe ich návštev na vašich weboch alebo na ostatných internetových weboch. Používatelia môžu prispôsobenú reklamu deaktivovať na stránke Nastavenia reklám. (Používateľov môžete upozorniť na možnosť deaktivovať používanie súborov cookie dodávateľov tretej strany pre prispôsobenú reklamu aj tak, že ich nasmerujete na stránku www.aboutads.info.)